#EDMANIABLOG – začiatok

Share Button

Mnohých z vás zaujímajú príbehy z pozadia príprav festivalu EDMANIA a ja som sa rozhodla v správnom množstve raz za čas vám ich dávkovať. 🙂

Ako lepšie začať, ako tým, ako sme začínali. „Moji chalani“ zabezpečovali technický support počas leta 2015 na viacerých projektoch v Trenčíne, ktoré som sledovala z väčšej či menšej vzdialenosti. Stále som si hovorila, že by som chcela spoznať toho cvoka, čo doniesol Dona Diabla do Trenčína. 🙂

Keď v septembri prišli na poradu moji chalani s tým, že tento „cvok“ ide robiť v decembri akciu, kde bude aj môj obľúbený Orjan Nilsen, tak som im povedala, že na tomto projekte musím robiť. Dáme si menší „spin off“ a vysvetlím vám, prečo mi tak záležalo na tom, aby som bola pri tom.

V júni roku 2013 sa Orjan vyskytol na Slovensku, na festivale, kde sa o neho nepostarali tak, ako sa na také DJské meno patrí. Napísal o tom na svoj Facebook a tento oznam o tom, že hľadá „English speaking person with a car“ sa dostal až ku mne. Moja dobrodružná novinárska povaha (v tej dobe som aktívne prispievala do Wave Magazine) sa nezaprela a ja som mu napísala niečo v štýle „čau, volám sa Veronika, mám auto, som asi 30 km od teba, píšem do časáku o tanečnej hudbe a zajtra nemám program, lebo mi skončilo skúškové v škole“. Deň na to sme sa stretli, zažili kopec srandy, dostala som sa do zákulisia festivalu asi prvý raz. Rozprávali sme sa o tom, že mojím snom je pracovať v tomto „biznise“. Ráno pri lúčení Orjan povedal pamätnú vetu: „Veronika, you saved our ass today“.

Hneď, ako som teda počula o Orjanovi, musela som byť pri tom, pretože mi veľmi záležalo na tom, aby tentoraz, keď príde na Slovensko, bolo o neho postarané naozaj tak, ako sa patrí.
Ešte teraz sa smejem nad tým, ako frajersky som to „dala“. Dostala som číslo na organizátora EDMANIE a zavolala som mu niečo takéto: „Dobrý deň, moje meno je Veronika, počula som, že sem priveziete Orjana a ja by som vám rada pomohla, ako to len bude možné. Robím to a to a to a to…“ 🙂 ak si dobre pamätám, tak okrem „prosím“, som ho nenechala vôbec hovoriť na začiatku. Ale asi som zaujala, lebo sme si dohodli stretnutie, kde sme to všetko prebrali.

Spočiatku som si na to vôbec netrúfala, možno ak to lepšie pomenujem – mala som obrovský rešpekt. Vôbec som si nevedela predstaviť, aké „veľké to bude“, no môj pocit hovoril, že to bude gigantické. Z obáv z môjho osobného zlyhania som na začiatku pritakala na tlačovú správu pre TASR a nejaké ďalšie „podľa potreby“. Vtipné na tej tlačovej správe bolo to, že rok predtým som ešte pracovala v regionálnom spravodajskom portáli, kde som TASR denne navštevovala, aby som odtiaľ tlačovky čerpala. Rok na to tam bola uverejnená tá „moja“. Keď prišla debata na Facebook, povedala som, že na „TAKÚ VEĽKÚ udalosť si netrúfam, lebo s TAKÝM budgetom som nikdy nepracovala“.

Keď vidím, kde sme odvtedy – od septembra 2015 – máme apríl 2017 a ja si veselo spravujem udalosť s 10 000 nakliknutými ľuďmi, je to celkom funny 🙂

Toto je len malinká ukážka toho, že plniť sny vám znamená plniť sny aj nám a neustále sa posúvať v rámci svojich možností dopredu.

 

Zostaň s nami v kontakte:
www.edmania.eu
https://www.facebook.com/edmania.eu/
https://www.instagram.com/edmania.eu/

Share Button

Comments

comments