Noc pred Vianocami

Share Button

K nej prirovnávam vždy noc, ktorá predchádza EDMANII. Viete prečo? Spomeňte si, keď ste boli deti a išli spať večer pred Vianocami. Rekapitulovali ste celý rok, všetko, čo ste urobili a neurobili, premýšľali či vám Ježiško prinesie to, o čo ste ho v liste žiadali a vo finále… ste najmä dúfali! Presne tak to mám aj ja vždy.

Večer si v hlave prejdem VŠETKO, v podstate zrekapitulujem polroka príprav, dám dokopy zoznam vecí, ktoré zostávajú doriešiť v nasledujúci deň, naplánujem si budík a potom si ľahnem s očami dokorán a dúfam… Dúfam, že všetko pôjde tak, ako som si predstavovala. Dúfam, že počasie bude také, aké má byť. Dúfam, že sa nič nepos…kazí na poslednú chvíľu. A že prídu ľudia, ktorí si užijú tých 12 hodín, na ktoré sme my makali niekoľko mesiacov.

Necítim strach, stres, cítim však vždy obrovský rešpekt. Nie všetko sa dá totiž naplánovať a na všetko pripraviť. Vždy sa nájde čosi, čo zlyhá alebo nepodá očakávaný výkon. Môže vás to nahnevať, môže to na chvíľku okupovať vašu myseľ, lebo sa to snažíte vyriešiť, ale ak to vyriešiť nejde, tak sa jednoducho musíte zmieriť s pocitom, že ste spravili maximum pre to, aby to bolo najlepšie. A verte, že my teda robíme maximum. Keď vám poviem, že šéf Miro ráno unavený sám osobne zametá areál, aby prispel svojou troškou k čo najrýchlejšiemu sprataniu, ani mi nebudete chcieť veriť. Brigádnici počas celej noci zbierajú smeti, baby na bare makajú ako fretky, k tomu chalani, čo to všetko zásobujú, technici, ktorí sa starajú, aby stage svietil, hral, blikal…

A čo robím ja? Priznám sa, že vždy ráno v deň akcie zapnem takzvaný automatický režim a fungujem v štýle „idem – riešim“. Na konci dňa si ani nepamätám, čo všetko som vyriešila, lebo je toho nad hlavu. Počas akcie nonstop sledujem FB + Instagram a snažím sa veci, ktoré ľudia posielajú do správ či píšu do udalosti, riešiť. O probléme na vstupe (dlhé čakanie) som vedela skôr z FB ako z vysielačky. A keď sa vo vysielačke ozvalo: „máme problém, nejdú čítačky od Ticketportalu“, zamrazilo ma. Vedela som, že to znamená úplne uzavretý jeden prúd ľudí. Zhodli sme sa, že to musíme vyriešiť aspoň dočasne trhaním lístkov, pretože by ste nás „zožrali“, keby ste čakali, pokiaľ by neskončila údržba systému a opätovne začali fungovať snímače. S čím sme však už nevedeli pohnúť, bol počet detektorov kovov. Až „tam“ sme sa dozvedeli, že je len jeden, čo nám brzdí kontroly. Poučenie do budúcnosti? Viac detektorov, vlastné snímače a „bojová“ porada so všetkými členmi SBS, aby mali všetci dostatok informácií o všetkom a nestalo sa znovu, že jedného pustia so selfie tyčkou a druhého nie. Doteraz po každej EDMANII som stratila hlas. Gratulujem si a svojim hlasivkám, že sme to pre tentoraz prežili v zdraví. Bude to zaiste spôsobené aj tým, že všetky súčasti tímu, ktoré som spomínala v predchádzajúcom blogu klapali tak, ako mali a ja som nemusela zbytočne zvyšovať hlas.

Preto by som sa chcela ešte raz poďakovať KAŽDÉMU človeku, ktorý pridal ruku k tomuto dielu a pomohol tak premeniť sny na realitu. Bolo vás naozaj veľa, radšej nejdem ani menovať, aby som na niekoho nezabudla a ten sa neurazil. 😉

ĎAKUJEME! Boli ste super a… uvidíme, čo nám prinesie budúcnosť!

Share Button

Vstupenky cez PartyMenu.eu

Počet kusov:
29.99 €vstupenka

Comments